Zohnať a udržať si kvalitných zamestnancov nebýva vždy jednoduché. Rozumný zamestnávateľ sa nad tým zamyslí a začne riešiť, ako si dobrých ľudí udržať. Ciest môže byť veľa, napríklad v podobe kvalitného stravovania vašich zamestnancov. Jesť sa totiž skrátka musí. Nie každá firma je ale schopná alebo ochotná zabezpečovať si stravovanie sama. Gastronómia štandardne nie je jej biznis, nevie nič o prevádzke, technológiách a už vôbec nie o hygienických normách. V takom prípade je dobré sa poobzerať po súkromnom prevádzkovateľovi, ktorý má procesy zabehnuté. Poradíme, podľa čoho vyberať.
Michal Debrecéni, generálny riaditeľ Primirest a Delirest ČR/SR, bol už priamo u desiatok a možno aj stoviek takýchto rokovaní v rôznych firmách a výrobách – riešil, keď firme odišiel do penzie vedúcej jedálne a zrazu sa ukázalo, že nikto nevie, ako presne pokračovať. Alebo sa ocitol pri hľadaní odpovede na to, ako to zariadiť, aby ľuďom v zamestnaneckej reštaurácii viac chutilo a oni boli spokojnejší v práci.
Stravovanie zamestnancov: Čo tým firma sleduje?
„Klienti spravidla začínajú pri jednoduchej požiadavke zabezpečenia stravovania pre svojich zamestnancov. My sa ich ako prvé ale pýtame, aké ciele tým vlastne sledujú,“ pokladá základnú otázku Debrecéni, generálny riaditeľ lídra trhu veľkokapacitného stravovania.
Základné otázky pri plánovaní zamestnaneckej jedálne
Skúsený prevádzkovateľ gastronomického zariadenia vám pomôže so zodpovedaním práve týchto otázok:
🗸 Chcete skrátka len splniť zákonnú povinnosť a dať svojim zamestnancom najesť? Alebo vám ide o to zaistiť im príležitosť na to, aby nabrali v príjemnom prostredí dosť energie na ďalšiu prácu?
🗸 A čo firemné benefity? Počítate do nich stravovanie?
🗸 Chcete mať napríklad širšiu ponuku pokrmov, aby ste aj tým bojovali proti fluktuácii zamestnancov?
„Viac ako inokedy teraz vidíme, ako sa firmy snažia ísť cestou čo najväčšej efektivity, snažiť sa pracovať na svojom produkte, na tom, v čom sú dobré, a naopak to, čomu toľko nerozumejú, tzv. outsourcovať. Čo je typicky práve stravovanie. Pokiaľ máte výrobný podnik, nepoznáte pravidlá gastronómie, neviete, čo si musíte strážiť v oblasti hygienických pravidiel. Čo ale viete bezpečne, je to, že si nemôžete dovoliť v tejto oblasti žiadne výpadky, “ opisuje Debrecéni situáciu, ktorá vedie k spolupráci s externým prevádzkovateľom. Vyplatí sa skoro všetkým firmám – ak má daný subjekt len niekoľko desiatok alebo nižšie stovky zamestnancov, bude pre neho staranie sa o chod stravovacej prevádzky vždy personálnou aj finančnou guľou na nohe. A pokiaľ má naopak vyššie stovky alebo až tisíce pracovníkov, dá sa práve stravovaním zaistiť výrazný zamestnanecký benefit, a to vrátane rozumného nakladania s energiami i ľudskými silami.
Stravovanie zamestnancov: Starosti na inú hlavu
To posledné je mimochodom aj častý argument, prečo sa firmy zverujú do rúk externého dodávateľa. Starosť o zamestnancov kuchyne, ktorí nesú za prípravu jedla zodpovednosť, totiž momentom podpisu kontraktu prechádza z firmy na prevádzkovateľa reštaurácie. „Znamená to, že nábor, tréning pred nástupom, pravidelné školenia na hygienu či technológie alebo aj zabezpečenie pracovného oblečenia a podmienok v práci, to všetko ide za gastronomickou spoločnosťou. Navyše napríklad my máme hustú sieť prevádzok v Česku i na Slovensku, takže dokážeme napríklad v prípade, že personál „vypadne“ napr. v rámci covidovej karantény resp. inej krízovej situácie zaistiť rýchlo adekvátnu náhradu,“ približuje Debrecéni.
Neznamená to nutne, že sa s príchodom nového prevádzkovateľa kuchyne napríklad celý jej predchádzajúci personál obmení. Kvôli zákonu o delimitácii zamestnancov naopak dochádza minimálne v momente zmeny k ich prevzatiu novým poskytovateľom stravovania. Práve to je ale moment, kedy sa prejaví procesné nastavenie prevádzkovateľa, ktorý kuchyňu novo ovláda. Pokiaľ má skúsenosti a vie, čo robí, je zlepšenie služby zrejmé v priebehu niekoľkých týždňov, aj keď hostia pri výdaji stretávajú stále tie isté tváre. „Nespokojnosť s predchádzajúcim prevádzkovateľom nemusí byť daná kuchármi, ale nastavením systému riadenia a motivácie alebo zmluvou, akú spolu obe strany uzavreli,“ hovorí Debrecéni s tým, že ak sa ale ukáže, že problém spočíva predsa len v personále, dochádza samozrejme k obmene.
Stravovanie zamestnancov podľa firmy aj typu prevádzky
Rokovania o novom prevádzkovateľovi zamestnaneckej reštaurácie sa prirodzene veľmi točia okolo ceny služby. Nemalo by to ale byť to hlavné. Pokiaľ pôjde zadávateľovi hlavne o to, aby ho stravovanie zamestnancov stálo čo najnižšiu cenu, nebude to, čo sa ľuďom ocitne na tanieri, nikdy úplne dobré. Je len otázka, či to bude kvôli tomu, že sa príliš tlačilo na cenu surovín alebo na mzdy zamestnancov kuchyne. Práve stravovanie tak býva dobrým barometrom celkovej klímy vo firme. „Sme zvyknutí, že niekde trvajú napríklad aj v trojzmennej prevádzke na tom, aby aj keď si chodia ľudia na jedlo po polnoci, im ho teplé a s úsmevom vydal živý človek, nie že si ho len niekde vytiahnu z chladničky a ohrejú. Majiteľ takejto firmy veľmi dobre vie, že sa mu tým naša služba predražuje, ale to, že jeho človek zažije aj uprostred noci takú peknú chvíľku oddychu, je tiež dôležitý signál.“
A aké jedlo si hostia z rúk kuchára berú? Aj to záleží v prvom rade na nastavení zmluvy medzi klientom a prevádzkovateľom reštaurácie. Ten vie uvariť jedno jedlo už za pár eur, ale ruku na srdce, je to naozaj to, čo chcete svojim zamestnancom dopriať? Rozpočet je vždy dobré nastaviť po dohode s gastronomickou firmou, ktorá je zvyknutá na rôzne modely. Niekde totiž zamestnanci na obedy alebo večere nedoplácajú nič, inde symbolických pár eur a niekde sa volí hybridný model, kedy je základná ponuka bez doplatku alebo len s minimálnou čiastkou a na výživnejší pokrm alebo ten z náročnejších surovín si zamestnanec dopláca. Všetko sa dá nastaviť.
Pozrite sa tiež na 5 výhod stravovania zamestnancov, o ktorých sa nehovorí.